Pneumatiky patria z dôvodu relatívne rýchleho opotrebenia, striedanie klimatických podmienok aj zákonných nariadení k najčastejšie menenými komponentom na vozoch, miešanie ich zmesí je tajné skoro ako recept na Coca-Colu. Rovnaká usilovnosť je venovaná tiež vývoju dezénu či vnútornej konštrukcii, jedno však majú všetky gumy spoločné – za účelom všeobecne uznávanej unifikácie sa výrobcovia v rámci platných technických predpisov driaí jednotného označovania, ktoré definuje kvantitatívne a zčasti aj kvalitatívne vlastnosti pneumatík.
Základné informácie o pneumatikách sa tlačia na bočnici každej pneumatiky, pričom k základným a najdôležitejším parametrom patria rozmery. V prípade, že práve toto považujete za absolútne triviálny základ, môžete sa rovno venovať nasledujúcim možno pre vás menej známym údajom, pre tých ostatných tu máme pneumatiku v jednom z najpoužívanejších formátov 205/55 R16.
Prvé číslo (205) udáva jednoducho šírku pneumatiky v milimetroch.
Druhé (55) vyjadruje percentuálny pomer výšky bočnice k šírke gumy, čo v tomto konkrétnom prípade znamená 55 percent z 205 mm, teda necelých 113 mm. Len pre poriadok – čím je druhé číslo väčšie, tým sú bočnice aj profil danej pneumatiky logicky vyššie.
Písmeno R značí radiálnu konštrukciu kostry, a bez toho aby sme chceli nejako zvlášť zachádzať do podrobností, za zmienku stojí skutočnosť, že toto označenie je odvodené od radiálneho usporiadania vlákien kordových vložiek zčasti tvorených textíliami i oceľou. Stretnúť sa môžete aj s diagonálnym alebo zmiešaným usporiadaním, najčastejšie používanou pneumatikou je však práve radiálna.
Posledná hodnota (16) udáva vnútorný priemer pneumatiky, ktorý musí byť v zhode s priemerom ráfika. Hoci používame metrickú sústavu, číslo sa tradične udáva v palcoch, hodnota jedného palca bola v roku 1959 presne definovaná ako 25,4 mm. Šestnásť tu preto znamená vnútorný priemer niečo málo cez 406 milimetrov.
Aby sme si to zhrnuli. Štandardizované rozmery sú teoretickými hodnotami platnými pre novú pneumatiku a tiež by ste asi mali vedieť, že na jednej náprave musia byť podľa zákona pneumatiky rovnakej značky, rozmeru a konštrukcie.
Týmto samozrejme sprievodca označením pneumatík nekončí. Zvyčajne hneď za základným rozmerom nájdete ďalšie číslo nasledované písmenom. To prvé je takzvaný záťažový index (LI) alebo tiež nosnosť pneumatiky a zodpovedá maximálnej hmotnosti, na akú je guma konštruovaná. U bežných osobných automobilov sa stretávate s číslami v rozmedzí od cirka 70 do 110, čo zodpovedá hmotnosti 335 a 1060 kg, kompletná tabuľka je však trochu rozsiahlejšie. Začína na 0 (45 kg) a napríklad táto končí na indexe 279 a nosnosti až 136 000 kg.
Pri výbere pneumatiky by ste mali pamätať na to, že hmotnostný index by nemal byť nižší, než je stanovené vo veľkom technickom preukaze automobilu. Nejde ani tak o to, že by ste mohli mať problém pri kontrole na STK, ale ide naozaj o istotu. Je rozumné si uvedomiť, že udávaná nosnosť platí pre novú pneumatiku, ktorá nebola poškodená, preťažená či dlhodobo prevádzkovaná v podhustenom, respektíve preťaženom stave, čo sa v bežnej prevádzke stať môže. Každá guma pochopiteľne má isté rezervy, pokiaľ je však permanentne zaťažená vyššou než dovolenku hmotnosťou, rýchlejší opotrebenie je iba jeden z problémov, ktorý by vás mohol stretnúť.
Použiť pneumatiky s vyšším hmotnostným indexom v zásade môžete (niekedy dokonca musíte, o tom ale až za chvíľu), otázkou ale je, prečo by ste to robili. Jednak za ne zaplatíte zbytočne viac, ak je ale aj zoženiete lacnejšie alebo cenu neriešite, mali by ste počítať s tým, že u svojho vozidla trochu nezmyselne znížite komfort jazdy. Gumy stavané na vyššiu záťaž majú zvyčajne tuhšiu konštrukciu bočníc, a teda horšie absorbujú nerovnosti na cestách.
Písmeno uvedené za záťažovým indexom je tiež index, v tomto prípade však rýchlostný index (SI). Ako bezpochyby správe tušíte, vyjadruje najvyššiu rýchlosť, do ktorej výrobca garantuje bezchybnú prevádzku pri použití predpísaného tlaku. Pri osobných áut sú najčastejšie používané indexy od N (140 km / h) do VR (cez 210 km /), ZR (cez 240 km / h) a Y (300 km / h), pričom na pneumatikách sa VR či ZR zapisuje pred priemerom v palcoch a navyše môže byť uvedená aj horná hranica – typicky treba 295/30 ZR19 100Y či 325/30 ZR19 94Y.
Ak vás pri pohľade do technického preukazu zaráža, prečo výrobca vášho vozidla predpisuje vyšší rýchlostný index ako je konštrukčná rýchlosť automobilu, odpoveď je prostá. Pre stanovenie SI sa pripočítava bezpečnostné rezerva podľa jednoduchého vzorca: Vmax x 0,01 + 6,5 km / h. U auta s udávanou maximálkou 188 km / h to znamená „zálohu“ 8,38 km / ha celkovú hodnotu 196,38 km / h. Tu by stačili pneumatiky s rýchlostným indexom U, teda 200 km / h, nezriedka je však kvôli zvýšeniu bezpečnosti doporučované H – 210 km / h.
A ešte jeden detail. Na automobil pneumatiky s nižším rýchlostným indexom pochopiteľne namontovať môžete – typicky sa tak úplne bežne deje v zime pri použití zimných pneumatík, v aute však má byť na viditeľnom mieste (v zornom poli vodiča) vyznačené obmedzenie rýchlosti, napríklad pomocou výstražnej nálepky, pričom povinnosť umiestniť túto nálepku je na prevádzkovateľovi vozidla, ktorý sa rozhodne takéto pneumatiky na vozidlo namontovať. Podľa vyhlášky č. 341/2002 Zb. potom môže byť uvedené upozornenie nahradené zariadením trvale nainštalovaným vo vozidle, napríklad palubným počítačom.
Okrem vyššieho SI môžete naraziť aj na vyššiu LI, čím sa vraciame o pár riadkov vyššie. Dôvod je ten, že sa nad 210 km / h index zaťaženia s pribúdajúcou rýchlosťou znižuje. Dajme tomu pneumatika s označením 235/45 R19 94W je síce stavaná na hmotnosť 670 kg a rýchlosť 270 km / h, však udávaná nosnosť platí len do rýchlosti 240 km / h. Pri 250 je to iba 95%, pri 260 sa zníži na 90% a pri 270 km / h spadne nosnosť na 85 percent, tj. Na nejakých 570 kg. Inak povedané, pri automobile s váhou niečo cez 2,2 tony a maximálkou nad 270 kilometrov za hodinu (napríklad Porsche Cayenne Turbo) môžete gumy o spomínanom rozmere aj rýchlostnom indexu bez problémov používať, ich záťažový index by však mal byť vyšší, hoci sa tieto podľa označenia javia ako vyhovujúce.
Nejde ani tak o to, že by ich použitie bolo automaticky nebezpečné. Ostatne vlastníctvo Cayenne Turbo neznamená, že budete permanentne jazdiť 250 alebo 270 a aj keby ste to občas urobili, svet sa určite nezrúti. Problém je však v tom, že v prípade dopravnej nehody zavinenej prasknutou pneumatikou a preukázanou vysokou rýchlosťou môže poisťovňa k tomuto detailu prikladať značnú váhu a voči vodičovi uplatniť regres. Ak teda nemáte pri výbere istotu, pozrite sa jednoducho do technického preukazu na odporúčania výrobcu alebo si nechajte poradiť tam, kde znižovanie LI v závislosti na rýchlosti auta rozumie. Mohlo by to byť napríklad tam, kde budú vedieť, že sa nosnosť gumy znižuje tiež pri odklonu kolesa v rozmedzí 2 až 4 ° o 5 percent na každý stupeň.
Či si niekedy urobíte chvíľku a gumy na svojom aute preskúmate ešte detailnejšie, narazíte okrem vyššie uvedeného a mená výrobcu s presným komerčným označením pneumatiky tiež na niekoľko ďalších parametrov, niekedy viac, inokedy zasa menej dôležitých. K tým, ktoré asi moc riešiť nemusíte, sú špecifické číselné kódy používané niektorými spoločnosťami na identifikáciu konkrétnej továrne, z tých ďalších, trochu zaujímavejších, sú vlastné štítky ako „Noise Shield“ (Dunlop) či „SoundComfort“ (Goodyear) upozorňujúca na originálnu technológiu tlmiacu valivý hluk gumy.
Takmer bezpredmetné sú dnes s ohľadom na ich skoro výhradné zastúpenie aj nápisy TL alebo TUBELESS označujúce bezdušovú konštrukciu, ďalej rôzne interné čísla homologáciou a väčšiu váhu by sme neprikladali ani krajinu pôvodu pneumatiky. Hoci je v záujme koncernov znižovať výrobné náklady hľadaním lacnejšie pracovné sily, asi len málokto si dovolí premietnuť túto snahu rovnako do zníženia kvality technológie, materiálov a vo výsledku i produktu. Znížené kvalitatívne štandardy by sa firme mohli škaredo pomstiť v zníženom záujme zákazníkov či už zo strany samotných vodičov alebo automobiliek.
Čo by vás naopak zaujímať mohlo, je takzvaný identifikačný kód DOT požadovaný pôvodne ministerstvom dopravy v Spojených štátoch (odtiaľ skratka Department of Transportation). V závislosti na výrobcovi môžu mať tieto kódy inú dĺžku, pričom prvé písmeno a číslo slúži na identifikáciu výrobcu a série pneumatiky, to dôležité je však na konci. Posledné štyri čísla udávajú týždeň a rok výroby. Ak tam nájdete napríklad DOT xxxx xxxx 0513, znamená to, že pneumatika bola vyrobená v 5. týždni roku 2013.
Prečo je dobré poznať týždeň a rok výroby? Hoci neexistuje univerzálne pravidlo, ktoré by vám povedalo, že táto pneumatika je už stará a táto nie, pravdou je, že aj dobre uskladnená guma chránená pred UV žiarením a vlhkosťou postupne degraduje a stráca svoje vlastnosti. Kúpiť si rok, dva alebo aj tri roky starú pneumatiku nie je chybou a dosť možno by ste neoľutoval ani zaobstaraním štvorročných, mali by ste však mať na pamäti, že starší ako päťročný produkt nebude mať pôvodné parametre.
Ak chcete konkrétne číslo, celková životnosť pneumatiky sa niekedy uvádza 10 rokov, prevádzková životnosť by potom nemala presahovať 6 rokov, neznamená to však, že gumy používané sedem či osem rokov u vozidla s malým nájazdom alebo 11 či 12 rokov starostlivo uskladnené sú automaticky na vyhodenie. Toto skrátka nie je jeden deň funguje, druhý je už na vyhodenie. Chce to okrem iného aj zdravú dávku sedliackeho rozumu, ktorý vám napovie, že zatuhnuté letné gumy podozrivo kĺžuci na suchom asfalte či do hĺbky popraskaná guma akosi už nie je kóšer.
Čo iného môžete na gume nájsť? Pri prípadnej montáži si všímajte šípky určujúce smer otáčania a nápisy „Rotation“, prípadne slová „Outside“ a „Inside“ označujúce vonkajšie, respektíve vnútornú stranu pneumatiky. Možno sa to zdá byť nepodstatné, každopádne asymetrický dezén či symetrický v pozdĺžnej osi (smerový, šípový …) funguje správne iba pri patričnej orientácii.
Dojazdové pneumatiky, teda také, ktoré umožňujú prejsť istú vzdialenosť (zvyčajne až do vzdialenosti 80 kilometrov pri maximálnej rýchlosti 80 km / h) aj s defektom, úplne jednotné označovanie nemajú. Spoznáte ich podľa nápisu „run-flat“, výrobcovia však používajú rôzne ďalšie skratky. Hľadajte písmená ZP (Zero Pressure), RFT (Run Flat Technology), DSST (Dunlop Self-Supporting Technology) či ROF (RunOnFlat).
Uvedená vlastnosť určite svoje špecifické výhody má, hlavne teda vo chvíľach, kedy vám chýba náradie, rezerva, trochu grif, chuti alebo sily. Mali by ste ale vedieť, že okrem zhoršeniu komfortu je nutné poškodenú run-flat pneumatiku vymeniť (nemali by sa opravovať), čo nie je práve najlacnejšie, nehovoriac o tom, že pri istom opotrebení by ste mali kvôli symetrii prikúpiť novú gumu aj na druhej strane, aby sa auto v zákrutách nechovalo neadekvátne.
Zdroj: http://www.autoweb.cz/letni-a-zimni-pneumatiky-jak-cist-v-jejich-oznaceni/
Rozmýšľate nad servisom auta? Objednajte sa k nám do servisu
